Komunita túži byť znakom nádeje vo svete, v rodinách, v srdci človeka. Mnohí z vás vedia, že už mnoho rokov žijem po boku chlapcov zblúdilých, stratených, narkomanov. Moja nádej cez nich sa stala opravdivejšou, konkrétnejšou, živšou, sa stala skutočnou.
Všetci máme pramene nádeje: túžime po najlepšej budúcnosti, uzdravení, zdraví, pokoji, šťastí… ale predovšetkým v tejto chvíli na začiatku nového roka, vo všetkých srdciach sa zapáli nádej v lepšiu budúcnosť.
Nový rok, nový život … obyčajne povieme, ale v skutočnosti zakúšame, že skutočná nádej nie je len niečo ale Niekto.
Boh – Otec nám vyšiel v ústrety, zjavujúc nám svoju tvár cez Syna. V Ňom naša nádej zapúšťa korene, v tomto Ježišovi narodenom v Betleheme pred 2000 rokmi, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych pre nás a hovorí, že smrť nemá viac posledné slovo. On je tá nádej na ohlasovanie, kričanie, vykrikovanie všetkým.
Týmto spôsobom, každý z nás je nádejou pre toho druhého, každý je jej konštruktérom.
Najväčšou chorobou dnešného sveta je smútok, nezáujem, samota. Svet očakáva ohlasovateľov nádeje ako suchá zem príval vody. Boh vo svojej nezištnosti si nás zvolil, dal nám silu nasledovať ho, vložil do našich sŕdc túžbu objať ranené ľudstvo.
®ivá nádej, ktorá je v nás, sa musí stať láskou v skutkoch, v gestách, v živote, v univerzálnom prijatí človeka. My chceme byť touto živou Cirkvou, pracujúcou a milujúcou celé ľudstvo.
Aby sme slúžili Kristovi v Jeho údoch, v chudobných, musíme byť zamilovaní do Pána, blázniví pre Neho. Energia príde z tohto „feelingu“ s Bohom predtým, ako od nejakej inej osoby, pred manželom, pred manželkou, pred deťmi, pred rodinou, ktorí sú darom Božím a stanú sa oveľa vzácnejšími, keď viac odpovieme srdcom a pohľadom Jemu.
Hľa, prečo sme otvorili dvere mladým, pretože predtým sme už mali otvorené dokorán naše srdce Bohu. Boh – Otec nás pozýva spolupracovať, pomáhať rásť tejto nádeji, ktorou je Vzkriesený Ježiš v zranenom ľudstve očakávajúcom znovu nájdenie svetla.
Prosme Ježiša, aby nám dal dar kontemplovania Jeho očí, Jeho tváre, Jeho srdca v očiach a v tvárach tých, ktorých dennodenne stretávame na našej ceste. Nech nám daruje srdce chudobné, slobodné, dobré, jednoduché ako to Jeho, aby každý, kto nás stretne mohol stretnúť a vidieť žiariť Jeho v nás.
Január 2007 – Znak nádeje
